slide7.jpg

Webové stránky používají k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Užíváním stránek souhlasíte s použitím souborů cookie.

Rozumím

Názov projektu: História spája

Identifikačné číslo: SK/FMP/03/012
Žiadateľ: Kysucké múzeum v Čadci
Projektoví partneri: Kysucké múzeum v Čadci (SR) a Muzeum Těšínska, příspěvková organizace (ČR)
Realizácia projektu: 7/2011 - 6/2012
Celkové náklady projektu: 22.593,95 €
Spolufinancovanie:
Európsky fond regionálneho rozvoja: 19.204,85 € (85 %)
Národné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu: 2.259,39 € (10 %)
Vlastné zdroje: 1.129,71 € (5 %)

Popis a hlavný cieľ projektu

Cezhraničná integrácia a zintenzívnenie dlhodobých foriem spolupráce v oblasti historického výskumu a prezentácie kultúrneho dedičstva.

Špecifické ciele:

Nadviazanie vzájomnej spolupráce v oblasti vedy a výskumu a jej aplikácia na dejiny jednotlivých regiónov.

Zachovávanie a aktívna prezentácia dejín regiónov, približovanie historického a kultúrneho dedičstva prostredníctvom realizácie odborných výskumov a jeho vedeckých výstupov – konferencií, prednášok, seminárov či výstav.

Vzájomná výmena odborných poznatkov vo viacerých oblastiach spoločenských vied - Komparácia dôsledkov pôsobenia šľachty aj vo vzájomne geograficky susediacich oblastiach Kysúc, Těšínska a Moravy.

Upevňovanie partnerstva medzi partnerskými inštitúciami aktívnou spoluprácou na realizácii rôznych projektov.

Cieľové skupiny

  • záujmové skupiny, žiaci a študenti, pedagógovia všetkých stupňov výuky
  • odborná a široká laická verejnosť
  • návštevníci expozícií múzeí
  • právnické osoby (regionálne, krajské a štátne knižnice, historické ústavy a univerzíty)

Partneri projektu sa budú spoločne podieľať na realizácii nasledujúcich aktivít

  1. Výskum
  2. Stretnutia pracovnej skupiny
  3. Konferencia
  4. Vydanie zborníka príspevkov z konferencie
  5. Výstava k spracovanému výskumu

Kontaktná osoba pre projekt

Ing. Michaela Perďochová
koordinátor projektu
Kysucké múzeum v Čadci
Moyzesova 50
022 01 Čadca
tel.: +421 414 321 386
e-mail: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.

Seznam akcí

 

logoSK

„Tento mikroprojekt je spolufinancovaný Európskou úniou, z prostriedkov Fondu mikroprojektov spravovaného Trenčianskym samosprávnym krajom.“

 

Cezhraničná spolupráca v oblasti historického výskumu

Kysucké múzeum v Čadci začalo v júli 2011 s realizáciou v poradí už tretieho úspešného cezhraničného projektu v spolupráci s cezhraničným partnerom nesie názov „História spája“.

Hlavným cieľom projektu je cezhraničná integrácia a zintenzívnenie dlhodobých foriem spolupráce v oblasti historického výskumu a prezentácie kultúrneho dedičstva. Vďaka projektu sa tak upevní vzájomná spolupráca v oblasti vedy a výskumu dejín jednotlivých regiónov. Cezhraničným partnerom je opäť partnerské múzeum z Českej republiky – Múzeum Těšínska. Projektovým partnerom projektu je združenie Terra Kisucensis, zástupcovia ktorého iniciovali realizáciu projektu a výskumu oboch cezhraničných partnerov.

Na realizácii vedeckého výskumu sa podieľa šesť odborníkov z oboch strán hranice. Téma výskumu „Šľachta na slovensko-českom pohraničí“ sa bude bližšie spracovávať samostatným odborným výskumom v archívoch a knižniciach v Prahe, Viedni, Opave, Olomouci, Budapešti, Pščine, Poľskom Tešíne ako aj Bratislave a Bytči.


Projekt bude ukončený medzinárodnou konferenciou v máji 2012, na ktorej sa budú prezentovať výsledky zrealizovaného projektu. Ďalším z výstupov projektu bude putovná panelová výstava zaznamenávajúce najdôležitejšie materiály a fakty výskumu získané doma aj v zahraničí.


Michaela Perďochová
Kysucké múzeum v Čadci

Cezhraničná spolupráca v oblasti historického výskumu

 

Výskum cezhraničného projektu má za sebou prvé výsledky

V rámci spoločného projektu Kysuckého múzea v Čadci, Múzea Těšínska a Združenia Terra Kisucensis sa uskutočňujú výjazdy do zahraničných archívov za účelom získavania nových prameňov pre výskum šľachty na Kysuciach, ale aj iným témam. V polovici novembra odborní pracovníci navštívili Maďarský krajinský archív v Budapešti (Magyar országos levéltár), ktorý je jedným z informačne najbohatších archívov nielen pre dejiny Kysúc. Na tomto výjazde bolo reštudovaných 10 balíkov písomnosti z rodového archívu Suňogovcov (Szunyogh család levéltára), v časovom rozpätí 1549 – 1735. Rod Suňogovcov  vlastnil Budatínske panstvo od konca stredoveku až do roku 1798, preto sa drvivá väčšina dokumentov vzťahuje predovšetkým ku Kysuciam, ktoré tvorili majetkovú základňu panstva.  Jazykom písomností je vo veľkej miere domáca reč – slovenčina, ďalej latinčina, menej nemčina, maďarčina a čeština. Maďarsky písaných prameňov pozvoľna pribúdalo v 18. storočí a bola používaná najmä v korešpondencii.

Z obsahového hľadiska možno písomností rozdeliť do 4 skupín:

  1. 1hospodárske záležitosti (čiastkové urbáre, koncoročné výkazy plodín, hospodárskych zvierat na panstve alebo jednotlivých majeroch, účtovné výkazy provizorov a pod.)
  2. budatínsko – strečnianske územné spory na Kysuciach vyšetrovania, svedectvá)
  3. korešpondencia
  4. obligátory, kvitancie atď.

Preskúmané materiály sa budú dať využiť najmä pre dejiny rodu Suňogovcov a iných menších šľachtických rodov, hospodárske dejiny Kysúc, dejiny osídlenia, vojenstva či priamo k dejinám jednotlivých obcí. Z hľadiska osídlenia je nesporne zaujímavou informácia o miernom „ostaršení“ obce Lopušná, ktorej prvá písomná zmienka sa doteraz datovala do roku 1572. Na základe písomností zo Suňogovského rodového archívu sa táto posúva o dva roky hlbšie do minulosti, do roku 1570. Preskúmaný materiál treba podrobne analyzovať a nie je vylúčené, že sa budú upravovať aj ďalšie prvé písomné zmienky kysuckých obcí. Archívne fondy z krajinského archívu rozhodne tento potenciál v sebe skrývajú.

 

HS2

 

Výskum šľachty na slovensko-českom pohraničí sa realizuje v rámci projektu „História spája“.

Drahomír Velička

Príloha: Foto - Kopia kompromisu Mikulasa Deršfiho a Jana Suňoga ohľadom spornych budatinsko-strečnianskych hranic z roku 1570 (Foto – Archív, Drahomír Velička)

Medzinárodná vedecká konferencia

Kysucké múzeum v Čadci, Muzeum Těšínska a Považské múzeum v Žilině vás v rámci projektu „História spája“ srdečne pozývajú na medzinárodnú vedeckú konferenciu Šľachta na Kysuciach a jej susedia / Šlechta na Kysucích a její sousedé, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 17. mája 2012 o 9.30 hod - Spoločná prírodovedecká expozícia Kysuckého múzea v Krásne nad Kysucou (oproti mestskému úradu).

 

pozvankacz

pozvankask

program1

program2

Nová publikace Šlechta na Kysucích a její sousedé

V uplynulých týdnech spatřila světlo světa kolektivní monografie s názvem Šľachta na Kysuciach a jej susedia – Šlechta na Kysucích a její sousedé. Celkem 14 příspěvků slovenských a českých historiků a archeologů k vydání redakčně připravili Mgr. Martin Turóci, historik Kysuckého múzea v Čadci, a PhDr. David Pindur, Ph.D., historik Muzea Těšínska. Publikace je završením mezinárodního mikroprojektu s názvem História spája, jehož partnery byli v letech 2011–2012 Kysucké muzeum v Čadci, Muzeum Těšínska a Povážské muzeum v Žilině.

Publikace představuje odborné příspěvky, z nichž většina zazněla na stejnojmenné konferenci konané 17. května 2012 v Krásně nad Kysucou. Jednotliví autoři zde představili poznatky jak ze svých dlouhodobých výzkumů, tak i výsledky z badatelských cest do archivů v Budapešti, Bratislavě, Bytči, Žilině, Vídni, Praze, Brně, Opavě, Olomouci, Frýdku-Místku, Těšíně, Pštině a v jiných středoevropských lokalitách. Celkem 263 tiskových stran publikace přináší 14 příspěvků (9 ve slovenském jazyce) opatřených poznámkovým aparátem, vhodnou ikonografickou i genealogickou přílohou a anglickým resumé. V publikaci rovněž nechybí místní a osobní rejstřík a abecední seznam použitých pramenů a literatury.

Preskúmané Zájemce o dějiny českých zemí, především Slezska a Moravy, zde nalezne pět zajímavých a původních příspěvků českých historiků, kteří se zaměřili na nejbližší sousedy kysucké šlechty. Radim Jež věnoval pozornost problematice vztahů uherské šlechty a slezských (především těšínských) Piastovců na prahu raného novověku. Upozornil na dosud v českém i slovenském prostředí málo reflektovanou skutečnost, že matkou uherského vzdorokrále Jana Zápolského a jeho sestry Barbory, polské královny, byla těšínská piastovská kněžna Hedvika. Na příkladu sňatku těšínské kněžny Sidonie Kateřiny s trenčínským županem Emerichem Forgáčem demonstroval roli rodových aliancí v politickém dění 16. století. Život vojenských posádek na opevnění slezsko-uherské hranice (tzv. Jablunkovské šance), v 17. a 18. století představil Martin Krůl. Do barvitého světa barokních náboženských festivit a mecenátu slezského rodu Pražmů z Bílkova, držitelů nižšího stavovského panství Frýdek na Těšínsku, nás zavede příspěvek Davida Pindura. Problematikou slezské nižší šlechty ve službách olomouckého biskupství v předbělohorském období se ve svém příspěvku zabýval Jan Al Saheb. Na příkladu hejtmana hukvaldského panství, Slezana Valenti na Pavlovského z Pavlovic, odkryl kontrast osobních aspirací a skutečných kariérních možností. Rovněž poslední příspěvek je věnován hukvaldskému panství. Lenka Vašutová sledovala kontakty hukvaldských hejtmanů coby zástupců vrchnosti (olomouckých biskupů), s městy a městečky na panství (Brušperk, Frenštát, Místek, Moravská Ostrava, Příbor) v období po třicetileté válce.

Již třetí ukončený mezinárodní mikroprojekt Kysuckého muzea v Čadci a Muzea Těšínska byl spolufinancován z prostředků Fondu mikroprojektů spravovaného Trenčínským krajem. Projekt významně podpořil zřizovatel Kysuckého muzea – Žilinský kraj. Díky tomu mohly výsledky výzkumů představené na konferenci formou putovní výstavy a především publikací významně posunout stav vědění o aristorikracii nejen na slovenských Kysucích, ale i v přilehlém slezském a moravském sousedství.

David Pindur
Muzeum Těšínska

Obsah publikace: ZDE

Šlechta na Kysucích a její sousedé

Projekt prepojil Kysuce s Viedňou a Budapešťou

Už takmer rok prebieha cezhraničný projekt Kysuckého múzea v Čadci, Považského múzea v Žiline a Múzea Těšínska v Českom Těšíne, s názvom „História spája“ ktorého hlavnou náplňou je výskum dejín šľachty, predovšetkým v regiónoch Kysúc, horného Považia v blízkom prihraničnom Tešínsku. Projekt realizovaný z prostriedkov Európskej únie, fondu mikroprojektov spravovaného Trenčianskym samosprávnym krajom a s finančným prispením Žilinského samosprávneho kraja, zaviedol počas  prvých dvoch aprílových týždňoch svojich účastníkov až mimo územia Slovenskej republiky.

Pracovná skupina historikov v zložení: Mgr. Martin Turóci  (Kysucké múzeum v Čadci) a Mgr. Peter Šimko (Považské múzeum v Žiline)  najskôr v dňoch  od 2.4. do 6.4.2012 bádala vo fondoch Rakúskeho štátneho archívu a Rakúskej národnej knižnice vo Viedni. Medzi množstvom preštudovaných dokumentov sa historikom podarilo objaviť desiatky cenných listín, máp a plánov viažucich sa ku dejinám Kysúc. Z uvedených dokumentov budú vyhotovené kópie, ktoré poslúžia kysuckým i slovenským bádateľom.

Po výskume vo Viedni,  nasledoval v dňoch od 10.4. do  14.4.2012  päť dňový výskumný pobyt v Budapešti. Vzhľadom na historické prepojenie Slovenska, v minulosti patriaceho do Habsburskej monarchie a neskôr od 1867 do duálneho Rakúsko - Uhorska, so susednými štátnymi útvarmi, je výskum v maďarských a rakúskych archívoch nevyhnutnou súčasťou dôsledného skúmania problematiky slovenskej a kysuckej šľachty. Náročnosť archívneho výskumu spočíva v znalosti, latinského jazyka, jazykov štátov, ktorých bolo Slovensko kedysi súčasťou, starých typov písma a ďalších poznatkov súvisiacich so štúdiom  archívnych dokumentov. Aj napriek tomu však výskum dejín šľachty na Kysuciach realizovaný v rámci projektu „História spája“ úspešne napreduje. Vyvrcholením celého projektu bude konferencia, kde odznejú prednášky slovenských a českých historikov, ktoré budú následne vydané i knižne formou zborníka.

Ingrid Ticháková
Kysucké múzeum v Čadci

 

Projekt úspešne napreduje

Už takmer rok na Kysuciach úspešne prebieha cezhraničný projekt „História spája“, ktorý dnes spoločne realizujú Kysucké múzeum v Čadci, Múzeum Těšínska v Českom Těšíne a Považské múzeum v Žiline.

Ako hlavný cieľ, projekt sleduje podporu a  zintenzívnenie dlhodobej spolupráce v oblasti historického výskumu a prezentácie kultúrneho dedičstva medzi  inštitúciami. Jeho náplň tvorí historický výskum šľachty  na Kysuciach a v blízkych  regiónoch Tešínska  a Považia. Výskumu sa venujú zamestnanci spomínaných inštitúcií počas výjazdov do domácich i zahraničných archívov. Projekt má niekoľko výstupov, jedným z nich je medzinárodná konferencia naplánovaná na polovicu mája tohto roku, kde odznejú prednášky renomovaných slovenských a zahraničných bádateľov - historikov.

V rámci projektu „História spája“ sa  v čase od 5.3. do 9.3.2012 uskutočnil  výjazd do Bratislavy, zameraný na výskum dejín šľachty na Kysuciach, ktorého sa zúčastnil historik Kysuckého múzea v Čadci Mgr. Martin Turóci. 

Výskum prebiehal v Slovenskom národnom archíve, ktorý je najväčším a najvýznamnejším  slovenským archívom. Uschováva tisícky archívnych dokumentov k dejinám Slovenska a Slovákov. V jeho fondoch nájdeme i množstvo  dokumentov k dejinám Kysúc, medzi ktorými nechýbajú ani dokumenty ku šľachte a šľachtickým rodom spätých s kysuckým regiónom. Staré listiny napríklad podávajú svedectvo o hraničných sporoch, správy o hospodárení šľachty na Kysuciach nájdeme v urbároch, korešpondencia Čadce a ďalších kysuckých obcí so šľachtickým rodom Erdődi, pochádzajúca  z 18. storočia, vypovedá o každodennom  živote ľudí danej doby. Počas bádateľskej návštevy archívu sa podarilo preštudovať niekoľko desiatok, z historického hľadiska, cenných listín. Kópie viacerých z nich  poputujú do Kysuckého múzea, kde budú slúžiť ako podklad pre ďalší výskum. Aj vďaka projektu „História spája“ sa obzor poznania kysuckých dejín  rozrastá o ďalšie nové informácie a poznatky. Verme, že takýchto užitočných projektov sa  v budúcnosti podarí zrealizovať ešte niekoľko.

Martin Turóci
Kysucké múzeum v Čadci